Uvažujem nad úzkosťou, ktorú pociťuje každý, keď číta o krutosti detí. 0 zabíjaní ešte slabších a bezbranných detí. O mútnych vodách mysle mládenca, keď udiera nevidiacu starú ženu, aby jej z roztopaše ukradol bielu palicu a spôsobil ťažké zranenia.
Vybavujem si spomienky známeho cestovateľa a jeho postoj k mimozemským civilizáciám. „Nemali by sme sa ich báť", hovoril a po krátkej pauze dodal. „Na nespoliehal by som na to".
Dodával optimizmus obyvateľom zeme do ich nejasných predstáv o agresivite mimozemšťanov. Človek sa naozaj nemusí báť exportu bojachtivosti, agresivity či neľudskosti z priestoru neznámeho vesmíru, lebo jeho dejiny sú dostatočne odstrašujúce pre každého mimozemšťana, ktorého by sa zmocnilo nutkania pristáť na planéte Zem.
Občania Slovenska sú výnimoční. Tu málokedy ide o čosi iné, zmysluplnejšie ako „Kto koho zožerie". Ojedinelé sú aj prípady, kedy nedochádza k „odstraňovaniu" jedincov , ktorí tým nebezpečným a nechceným jednotlivcom vytvárajú zdroj stresu.
Pred pár týždňami Šmejdi okrádali dôverčivých dôchodcov. Verejná mienka vyvolala reakciu a štát zakročil a peňaženky dôchodcov si vydýchli.
Uvažujem nad ľahostajnosťou, ktorú pociťuje každý, keď číta Fuksovho Spaľovača mŕtvol. O Karlovi Kopfrkinglovia jeho krematóriu, o inštitúcií ušľachtilosti a humanizmu. Jeho čierna ideológia spúšťa akumulovaný sadizmus, bezbrehú ctižiadostivosť a odpor k blízkym ľuďom. Kopfrkingl , fanatik svojej profesie.
Fanatici červenej ideológie zaobalenej do ťarbavosti a neživotnosti sociálno-demokratickej, na Slovensku prevádzkujú svoje Krematórium už 4.868 dní. Od jedenásteho decembra roku 1999, kedy im moc brnkla o strunu a on, docent Fico, im udal tón daný mecenášmi.
Karel Kopfrkingl rád vyhlasoval, že „nikto nebude trpieť, lebo spasí všetkých. S rovnakou vervou a ideologickou pomätenosťou, ako docent Fico o istotách, ktorými spasí svojich „veriacich".
„Nič nie je v živote isté iba smrť" , hovorieval Koprkingl vždy, keď sa staral o nepohodlných, aby ich zbavil utrpenia. Nič nie je isté v živote iba pochopenie vtĺkané do hláv voličov, aby oni zotrvali na pozíciách zlodejov budúcnosti a Ficovci, so zločineckou ideológiou, na postoch tunelárov súčasnosti.
Od tej chvíle , po Mečiarovom HZDS je tu druhý subjekt, ktorý iba predstiera zaradenie medzi politické subjekty. Smer sociálna demokracia. Od prvej chvíle boli to obchodné ciele a v nich osobný majetkový profit. Záujem, ktorý by pri platnosti komunistického nezmyslu dnes, dopravili komunisti Fica do sociálnej izolácie a reálneho predpokladu nutnosti výkonu robotníckeho povolania.
Patologické dedičstvo komunistov si totiž trúfalo likvidovať vykorisťovateľov a vykresať z človeka tvora, ktorý by nemal majetnícke sklony.
Bol to Neslušný návrh adresovaný občanovi kedysi.
Je to Neslušný návrh občanovi dnes. Rovnako mravne odpudzujúci, aký si vypočula Demi Moore z úst Roberta Redforda vo filme s rovnomenným názvom.
Návrh stráviť jednu noc s cudzím mužom za milión, priniesol polemiku o odmietnutí hriechu a dovolávania sa zdravého rozumu.
Návrh docenta Fica stráviť 4.868 nocí s jeho ideológiou za desiatky miliárd v podobe daní a odvodov, ktoré paradoxne nejdú ani k jeho voličom, ale iba k tým zo zoznamu, nevyvoláva ani len zásadnú spoločenskú polemiku.
V príbehu Ficovcov, kde jedna štvrtina voličov nezapochybuje, pretože nemá zdedenú mieru hodnotového systému a iba bezvýhradne prijíma všetko, čo jej moc vnucuje. Sú to oni, ktorý nevznášajú námietky a celú svoju energiu „spasenia" Ficom vkladajú do otrockej horlivosti.
Je to stav biedy , obraz duše človeka a jeho prázdnoty života zaplnenej nadrozmernou poslušnosťou. Taký príznačný pre vnútorný svet docenta Fica.
„Na morálku sa ma nepýtajte, ja s tým nič nemám. Mňa to ani nezaujíma, absolútne" , nepripúšťal polemiku ani pochybnosti o svojej orientácií docent Fico.
„Prišla som na svet, vyplazila sa z mora aminokyselín, a teraz sa mám otočiť a hroziť moru päsťou a vykrikovať hanba", pýta sa Annie Dillartdová s miliardami ďalších.
Nie, hovorím jej ja.
Sme morálnymi živočíchmi v nemorálnom svete aj keď si mnohokrát pripomíname, že sme potomkami zväzku slepého muža s krásnou ženou.
Že nie je na výber ?
Dejiny nás učia, že nemorálny svet hynul, aby svet židovsko-kresťanskej morálky mohol nanovo žiť a dávať zmysel životom iných.
Iba občas nás nemorálny svet lákal spôsobmi Karla Kopfrkingla, ktorý v cukrárni uvádzal do rozpakov svoju rodinu otázkou zo svojej čiernej ideológie :
„Dáš si rakvičku, alebo venček" ?